Rozvoj sietí musí zrýchliť, aby EÚ dosiahla do roku 2030 cieľ vyrábať 42,5 percenta zelenej energie, no nemali by ho zaplatiť len spotrebitelia. Podkopalo by to dôveru v zelenú transformáciu, odkazujú odborníci.
Zatiaľ čo investície do obnoviteľných zdrojov sa od roku 2010 takmer zdvojnásobili, celosvetové investície do sietí stagnujú.
Na dosiahnutie národných energetických a klimatických cieľov krajín musí svetová spotreba elektriny v nasledujúcom desaťročí rásť o 20 percent rýchlejšie ako v predchádzajúcom, tvrdí v správe Medzinárodná energetická agentúra. Tomu zodpovedá aj výstavba alebo renovácia celkovo viac ako 80 miliónov kilometrov sietí do roku 2040, čo je ekvivalent celej existujúcej globálnej siete.
Aj keď sú elektrické sústavy čoraz dôležitejšie pre úspech zelenej transformácie, venuje sa im málo pozornosti. Podľa IEA sa dokonca stávajú prekážkou dosiahnutia nulových emisií. Rastie totiž objem projektov obnoviteľnej energie, ktoré čakajú na pripojenie pre nedostatočnú kapacitu a flexibilitu sietí.
Vyčíslila, že najmenej 3 000 gigawattov (GW) projektov obnoviteľnej energie, z ktorých 1 500 GW je v pokročilom štádiu, čaká na pripojenie k sieti. To zodpovedá päťnásobku množstva solárnej fotovoltiky a veternej kapacity pridanej v roku 2022.
Oneskorenie investícií do sietí, a tým aj oneskorené pripájanie zelených zdrojov, nahráva fosílnym palivám. Tým, že sa budú využívať dlhšie, hrozí, že sa nepodarí udržať globálne otepľovanie pod kritickou hranicou 1,5 stupňa Celzia do konca storočia, vystríha IEA.
Cestou pre ďalší rozvoj sietí, a tým aj obnoviteľných zdrojov, je podľa predsedu predstavenstva ZSE a VSE Holdingu Markusa Kauneho spolupráca operátorov sietí s dodávateľmi, politikmi aj verejnosťou. „Firmy k spotrebiteľom pristupujú povýšenecky, no namiesto toho by sa k nim mali správať ako k aktívnym hráčom a víťazom energetickej transformácie.“
Strata verejnej podpory
Podľa riaditeľa ZSE Markusa Kauneho by sme už mali prestať diskutovať o zelených cieľoch a začať sa venovať ich realizácii. Vysoké ceny, neistota a vojna sú podľa neho pre ľudí uchopiteľnejšie ako klimatická zmena, preto treba nájsť rovnováhu medzi bojom proti klimatickej zmene a udržaním konkurencieschopnosti priemyslu.
Investície do sietí, ktoré budú v nasledujúcich rokoch potrebné na dosiahnutie európskych cieľov 42,5.percentného podielu obnoviteľných zdrojov do roku 2030, by podľa neho nemali zaplatiť spotrebitelia, lebo by to podkopalo spoločenskú podporu zelenej transformácie.
Nové prenosové vedenia však často čelia politickému odporu zo strany miestnych hráčov, čo môže viesť k spomaleniu transformácie.
Aby sa tieto napätia vyriešili, vývojári sietí by mali podľa nemeckého think tanku Agora Energiewende počas plánovania siete transparentne zapojiť zainteresované strany vrátane verejnosti. A to aj v prípade, ak by to malo znamenať zaplatiť alebo upraviť umiestnenie vedení či zmeniť technológie používané v projekte (napríklad výmenou nadzemných vedení za podzemnú kabeláž).
Tam, kde sa takéto problémy nedajú vyriešiť, bude potrebné uspokojiť dodatočný dopyt po prenose rozšírením kapacity existujúcich elektrických vedení prostredníctvom regulačných zmien alebo inovatívneho využitia technológií riadenia digitálnej siete, navrhujú analytici.
Podľa Kauneho je súčasná miera vlastnej iniciatívy, ktorú prejavujú domácnosti a firiem v rozvoja zelených zdrojov, „zmena, ktorú sme nevideli za celé obdobie elektrifikácie v dejinách“. „Nie je už možné povedať, že spotrebitelia majú šetriť a my to pre vás urobíme ten zvyšok. Od spotrebiteľov sa bude vyžadovať aktívny prístup, ktorý im prinesie výhody,“ povedal.
Prvý krok sú merače
Predpokladom pre to, aby sa ľudia začali zaujímať o energiu, ktorú potrebujú a spotrebúvajú, je digitalizácia. „Robí energetické systémy inteligentnejšími, umožňuje vyššiu úroveň obnoviteľných zdrojov a umožňuje spotrebiteľom aktívne sa zúčastňovať na trhu s energiou. Zvyšuje však aj vystavenie systému kybernetickým útokom, ktoré ohrozujú súkromie údajov spotrebiteľov, ako aj bezpečnosť dodávok,“ tvrdia analytici z Agora Energiewende.
K opatrnosti pri zverejňovaní údajov vyzýval aj zástupca európskych distribučných spoločností Rickard Venetjoki v rozhovore pre EURACTIV Slovensko. Podľa neho nie je možné ponechať všetky druhy údajov úplne voľne dostupné. Aj keď by mali mať všetci účastníci trhu možnosť prístupu k potrebným údajom, no zároveň by to nemalo ohroziť obchodné tajomstvo alebo bezpečnosti siete.
Na druhej strane je dobré, ak majú spotrebitelia prístup k údajom o vlastnej spotrebe, čomu pomáhajú inteligentné merače.
„Ak dostávate priamu spätnú väzbu o svojej spotrebe na mesačnej báze, máte možnosť ju upraviť tak, aby bola čo najefektívnejšia. Ak má človek informácie o tom, koľko spotrebujete energie, má tendenciu viac sa o svoju spotrebu zaujímať,“ tvrdí.