Decentralizácia
Jedným z kľúčových prvkov kryptoaktív je decentralizácia. Bitcoin preukázal, že je možné uskutočňovať transakcie bez centrálnej autority a dôvery medzi užívateľmi. Dôveru zabezpečuje iba počítačový kód. Inovatívne použitie tohto konceptu umožnilo v posledných rokoch vzniknúť celému segmentu decentralizovaných financií (DeFi).
Ďalší rozvoj priniesol možnosť poskytovať aj komplexnejšie finančné služby decentralizovaným spôsobom. Decentralizované poskytovanie služieb je možné vďaka kľúčovej inovácii – smart kontraktom.
Centralizované poskytovanie finančných služieb
Pri klasických finančných službách je potrebný centralizovaný finančný sprostredkovateľ, ako je napr. banka. Ľudia si nepožičiavajú napriamo, miesto toho tí, čo majú peniaze, ich zveria banke. Tá ich následne poskytne dlžníkom vo forme úveru. Ďalším príkladom centralizovaného finančného sprostredkovateľa je burza cenných papierov. Ak chce investor kúpiť verejne obchodovaný cenný papier, tak ho nekúpi priamo od iného investora, ale zadá pokyn svojmu obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý ho za klienta zrealizuje na burze cenných papierov. Ide o platformu, kde sa stretávajú ponuka a dopyt po cenných papieroch.
Centralizované poskytovanie služieb je bežné aj v prípade kryptoaktív. Investori spravidla kupujú a predávajú kryptoaktíva prostredníctvom centralizovaných platforiem, ktoré sú v slovenčine často označované ako „kryptoburzy“.
Decentralizované poskytovanie služieb kryptoaktív
Vo svete kryptoaktív však postupne vznikla alternatíva k tradičnému centralizovanému poskytovaniu finančných služieb. Činnosť centralizovaného finančného sprostredkovateľa je nahradená protokolmi, ktoré sa riadia smart kontraktmi. V rámci decentralizovaných financií (DeFi) sú finančné inštitúcie a centralizovaní poskytovatelia služieb kryptoaktív nahradení počítačovým kódom. Užívateľ služieb DeFi si tak môže priamo požičať kryptoaktíva alebo zameniť jedno kryptoaktívum za iné. DeFi protokol automaticky spáruje užívateľov, ktorí si chcú požičať kryptoaktíva s tými, ktorí sú ochotní im ich za určený úrok poskytnúť, prípadne spáruje používateľov, ktorí chcú kryptoaktívum kúpiť alebo predať. Vzhľadom na to, že ide o počítačový kód, dokážu decentralizované protokoly po svojom spustení fungovať samostatne. DeFi protokoly však často vyžadujú aktualizácie a kontrolu, či všetko funguje tak, ako má. Preto na konkrétnych DeFi protokoloch spravidla pracujú celé tímy developerov, ktorí zabezpečujú ich správne fungovanie. Miera kontroly týchto developerov sa pri jednotlivých projektoch líši a tým sa jednotlivé DeFi protokoly líšia mierou decentralizácie.
Výhody DeFi
DeFi protokoly môže využiť ktokoľvek. Nie je potrebné si zakladať osobitný účet a dokonca ani preukázať svoju identitu. DeFi nemá otváracie hodiny a funguje 24 hodín, 7 dní v týždni. Transakcia v rámci DeFi prebehne spravidla veľmi rýchlo a nie je potrebné čakať niekoľko dní na vyrovnanie.
Kľúčovým prvkom DeFi je odstránenie centralizovaných sprostredkovateľov, vďaka čomu sa s DeFi často spájajú nižšie poplatky. Ďalším benefitom je eliminácia rizika krachu centralizovaného finančného sprostredkovateľa. V tradičnom finančnom svete je toto riziko ošetrené pomocou fondu ochrany vkladov či garančného fondu investícii. V prípade DeFi zostávajú kryptoaktíva celý čas v peňaženkách užívateľov, preto riziko zlyhania nehrozí.
Kým v tradičnom finančnom systéme môže centralizovaný finančný sprostredkovateľ odmietnuť, zastaviť či dokonca zvrátiť jednotlivé transakcie, pri DeFi to nehrozí. Jednotlivé DeFi transakcie sa uskutočňujú v rámci technológie distribuovaných záznamov (DLT) a preto sú v zásade nezmeniteľné. Na druhej strane možnosť zvrátiť či odmietnuť jednotlivé transakcie môže byť v mnohých prípadoch užitočné, napr. pri podvodoch či pri podozreniach z prania špinavých peňazí.
Riziká DeFi
S DeFi sa však spájajú mnohé riziká. Nesprávne nastavený smart kontrakt môže viesť k chybným transakciám, ako aj k väčšej zraniteľnosti DeFi protokolov proti prípadným hekerským útokom. Nejde iba o teoretickú obavu. Skoro každý mesiac dochádza k nejakému heku, pričom spôsobené straty sú v desiatkach až v stovkách miliónov eur.
Užívatelia, ktorí využívajú DeFi, nie sú pre prípad straty štátom chránení. DeFi protokoly nie sú právnickými osobami a developeri, ktorí ich vyvíjajú, sú často anonymní. Užívatelia majú v prípade problémov len minimálne možnosti domôcť sa náhrady škody. Transakcie v rámci DeFi sú spravidla nezvratné, pokiaľ užívateľ urobí chybu, nie je možné ju reklamovať ani napraviť.
Ďalšie riziká sa spájajú s tým, že užívatelia nemusia preukazovať svoju totožnosť na to, aby využili služby DeFi. Z tohto dôvodu sa s DeFi spája zvýšené riziko prania špinavých peňazí.
Súčasný stav DeFi
Prvé DeFi protokoly boli spustené v roku 2017 a odvtedy prešlo toto odvetvie dynamickým vývojom. K najstarším a pritom stále využívaným DeFi protokolom patrí MakerDAO, ktorý vydáva algoritmicky stablecoin Dai. Ďalším kľúčovým využitím DeFi sú decentralizované „kryptoburzy“. Najznámejšia z nich sa vola Uniswap a umožňuje užívateľom vzájomne si zamieňať kryptoaktíva. Veľmi populárne sú DeFi protokoly, ktoré umožňujú decentralizované požičiavanie si kryptoaktív. K najznámejším patria Aave a Compound. Všetky vymenované protokoly majú spoločnú platformu a to Ethereum. Práve na tejto platforme vznikli prvé DeFi protokoly a doteraz väčšina využíva práve Ethereum blockchain.
Graf: Vývoj DeFi protokolov – celková uzamknutá hodnota v rámci smart kontraktov
Zdroj: https://www.theblock.co/data/decentralized-finance/total-value-locked-tvl/value-locked-by-blockchain
Na grafe môžeme vidieť, že tento ukazovateľ od roku 2020 výrazne vzrástol a doterajší vrchol na úrovni necelých 230 mld. USD bol dosiahnutý koncom roka 2021. Posledné mesiace však hodnota tohto ukazovateľa výrazne klesá a v októbri 2022 sa pohybovala na úrovni približne 70 mld. USD. Vývoj korešponduje so situáciou na trhu kryptoaktív, ktorých cena v roku 2022 výrazne klesá. Ethereum zostáva dominantnou platformou s podielom takmer 70 %.
Graf: Vývoj najväčších DeFi protokolov na Ethereum blockchaine
Budúcnosť DeFi
V súčasnosti má DeFi miesto iba v oblasti kryptoaktív. Do budúcna je však možné uvažovať, že DeFi začne prenikať aj do iných častí finančného trhu. Brzdou tohto vývoja bola v minulosti regulácia. Tradičný finančný sektor je výrazne regulovaný a preto bolo donedávna využívanie blockchainu a decentralizácie právne problematické. V rámci EÚ však prichádza k zmenám regulácie, ktoré oficiálne umožnia obchodovať s tokenizovanými finančnými nástrojmi na blockchaine. Zatiaľ však pôjde iba o pilotný režim, s ktorým sa spájajú výrazné obmedzenia a miera decentralizácie bude pomerne limitovaná. Napriek tomu ide o prvý krok k budúcnosti, v rámci ktorej bude možné poskytovať aj bežné finančné služby decentralizovane.
Pre reguláciu a dohľad prináša súčasná podoba DeFi veľké výzvy, ktoré sa ešte nikde na svete nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Aj z tohto dôvodu bude DeFi vylúčené z blížiacej sa európskej regulácie kryptoaktív – MiCA, ktorá sa začne uplatňovať v roku 2024.
Nájsť vhodnú podobu regulácie a prepojiť DeFi s tradičným finančným svetom je výzvou na najbližšie roky. Prepojenie týchto dvoch svetov by v budúcnosti mohlo priniesť lacnejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie finančné služby.